Typy muštomerov

ČESKOSLOVENSKÝ NORMALIZOVANÝ MUŠTOMER
KLOSTERNEUBURSKÝ MUŠTOMER
OECHSLEHO MUŠTOMER

Jarný postrek viniča
Sírenie
Miestnosti na uloženie vína


ČESKOSLOVENSKÝ NORMALIZOVANÝ MUŠTOMER
udáva počet kg cukru v 100 litroch muštu (°NM). Stupnica je delená od 10°NM do 30°NM po 0,2°NM. Muštomer je vybavený teplomerom o rozsahu -5 až 35°C a je určený na meranie cukornatosti pri 15°C. Má dĺžku 0,37m. Zvýšenie obsahu cukru v mušte o 1°NM sa dosiahne pridaním 1,053 kg cukru na 100 litrov muštu. V tomto množstve však nie je zahrnuté množstvo na pricukrenie zvyškového objemu v dôsledku úpravy cukornatosti. Pre praktické účely rátajme: 1°NM=1,1kg/l muštu, čo je približne 0,55 objemu vzniknutého alkoholu.

KLOSTERNEUBURSKÝ MUŠTOMER
označujeme °Kl, udáva počet kg na 100kg muštu (hmotnostné percento). Ak treba °Kl prepočítať na °NM, násobíme ich hustotou muštu (20°Kl x 1,06g/cm3 = 21,2°NM). Obsah alkoholu, ktorý by mal byť vo víne po prekvasení, dostaneme takto: °Kl x 0,63 = %obj. Stupnica klosterneuburského muštomeru je zostavená podľa Ballingovho muštomeru (°Bg), ktorého stupne udávajú hmotnostné percento (kg/100kg) cukru v čistých cukrových roztokoch. Mušty okrem cukrov obsahujú i značné množstvo necukrov. Klosterneuburská stupnica vznikla z predpokladu, že na 20 hmotnostných percent cukru pripadú 3 hmotnostné percentá necukrov. Použil sa priemerný obsah cukru, ktorým sa Ballingova stupnica v rozpätí 0-20°Bg rozdelila na 17 úsekov (°Kl). Z toho vyplynulo, že 1°Kl = 0,85°Bg. ^hore

OECHSLEHO MUŠTOMER
°Oe udáva rozdiel hustôt muštu a vody, pričom čísla na stupnici muštomeru °Oe nižšie ako 100 udávajú stotiny a tisíciny hustoty, vyššie ako 100 desatiny, stotiny a tisíciny.
Príklad:
údaj muštomeru 97°Oe - hustota 1,0970 g/cm³
údaj muštomeru 113°Oe - hustota 1,1130 g/cm³
Hohnoty °Oe sú praktické údaje, na základe ktorých možno vyrátať percento celkového extraktu, koncentráciu cukru i predpokladanú koncentráciu alkoholu v budúcom víne, a to takto:
- celkový extrakt (g/l): °Oe/4
- koncentrácia cukrov (g/l): (°Oe/4) - q
- koncentrácia alkoholu v budúcom víne (g/l): (1,25°Oe - 0,5E)/10
V klimaticky priaznivých rokoch hodnota q = 2 a hodnota E = 26. V priemerných ročníkoch hodnota E = 29 - 30 a v nepriaznivých ročníkoch hodnota q = 3 a hodnota E = 32. Z hodnoty Oechsleho muštomeru možno orientačne určiť i objemové percentu alkoholu budúceho vína (°Oe/8 = %obj.).

Československý normalizovaný, Klosterneuburský muštomer i Ballingov hustomer sú do istej miery zaťažené chybou, pretože sa pri nich neberie ohľad na zmenu obsahov cukrov v závislosti od kvality jednotlivých ročníkov. Tieto zmeny rešpektuje Oechsleho muštomer. ^hore

Po reze je aktuálny jarný postrek viniča
Na viniči bývajú bežne rozšírené roztoče.Ked sa však premnožia, spôsobujú vážne poškodenie napadnutých krov, ktoré nazývame akarinóza a erinóza. V záhradkách sa vyskytujú väčšinou len na niekoľkých kroch. Škodcov vidieť pri zväčšení lupou.
Akarinózu, nazývanú tiež kučeravosť viniča, spôsobuje roztoč viničový a hálkovec viničový. Tie prezimujú v trhlinách a puklinách kôry na kmienkoch viniča alebo v pazuchách pukov. Na jar po oteplení, keď sa puky začnú otvárať, roztoče prenikajú do ich vnútra. Výlučky cicavého ústrojenstva škodcov sú pre pletivá toxické, a preto po napadnutí začnú postupne odumierať. Ich okolie žltne a deformuje sa. Nové výhonky zaostávajú v raste, sú krátke a slabé. Listy kučeravejú a krpatejú. Miesta cicania na listoch vidieť proti svetlu ako priesvitné jasnožlté škvrny. Už prvý pohľad na napadnutý ker prezrádza jeho nezdravý stav, ktorý nemôže uniknúť pozornosti pestovateľa. Poškodené bývajú aj súkvetia. Tiež vädnú a uschnú, co je príčinou neúrody hrozna. Slabšie napadnuté kry síce prinesú úrodu, ale strapce sú nekompletné, chýba v nich vela bobúľ. Erinózu nazývame tiež plstnatosť viniča. Spôsobuje ju vlnovníkovec viničový. Po miernom jarnom oteplení sa stahuje do pukov viniča a odtiaľ na vyvíjajúce sa lístky. Cicaním na spodnej strane listov dráždi pletivá, v dôsledku coho sa tvoria na listoch zvlnené vlákna v tvare ostrovčekov, podobných plsti. Na bielych odrodách viniča sú ostrovceky bielej, neskôr žltej farby. Na modrých odrodách sú ružovofialové, neskôr hrdzavohnedé. Na vrchnej strane listov sa v mieste napadnutia vytvorí bradavkovité vyklenutie pletív. Občas bývajú napadnuté obe strany listov a kvetenstvo. Osvedcenou pomôckou je jarný postrek do sucha Sulkou v 5 % koncentrácii pred pučaním alebo na začiatku pučania v 4 % koncentrácii. Pred vypučaním môžeme použiť aj Sulex-20 v 4 % koncentrácii. Krátko po vypučaní môžeme aplikovat Oleo-Ekalux alebo Oleoekol v 1 % koncentrácii. Dalej Sulikol K v 2 až 3 % alebo Thiovit v 1,5 až 2 % koncentrácii. Použit môžeme aj prípravok Torant CL v 0,1 % alebo Kumulan v 1,5 až 2 % koncentrácii. Prípravky Oleo-Ekalux a Oleoekol neodporúčame používať v období očakávaných jarných mrazov.
Opodstatnenosť postreku je tam, kde sme v predchádzajúcom roku pozorovali príznaky poškodenia viniča alebo silný výskyt škodcov. Aplikácia sírnatých prípravkov do značnej miery potláca aj skorý výskyt múčnatky. Najväčšia škodlivosť roztočov je na jar, počas vegetácie už nemá velký rozsah. V prípade premnoženia škodcov odporúcame postrek Neoronom 500 EC v 0,1 % alebo Omite 57 v 0,15 % koncentrácii. Zásahy podľa potreby opakujeme 2 až 3-krát v 14-dňových intervaloch. Výskyt roztočov v priebehu vegetácie čiastocne obmedzuje aj aplikácia sírnatých prípravkov proti múčnatke. ^hore

SÍRENIE
Pred stáčaním sa robí vzduchová skúška: Z každého suda odoberieme vzorku vína a necháme ju v poháriku stáť na sude jeden až dva dni. Ak si víno i po tom čase zachová svoju prirodzenú farbu, je zdravé a môže sa stáčať i za prístupu vzduchu. Stáčame ho do nádob zasírených 1/2 sírneho pásika na 100 litrov. Ak víno už po niekoľkých hodinách začne v poháriku hnednúť, treba ho stáčať bez prístupu vzduchu. Dva, tri dni pred zamýšľaným stáčaním ošetríme víno dávkou 5 - 10g/100 l disiričitanu draselného. Takto ošetrené mladé víno stáčame do slabo zasírených nádob.

Stupeň zasírenia	Dávka na 100 l muštu	Dávka na 100 l muštu
	disiričitan draselný (g)	sírny pásik (ks)
veľmi slabé	3	0,3
slabé	6	0,5
stredné	10	1
silné	15	1,5
veľmi silné	20	2

^hore

Miestnosti na uloženie vína
Pre výrobu a uskladnenie muštov a vín v domácnosti velmi dobre vyhovujú podomové pivnice, nachádzajúce sa napríklad v rodinných domoch. Pivnica má byt rozdelená aspon na dve casti:

• Predsieň - je hned za vchodom. Môže byt plytkejšia a s výhodou sa využije na lisovanie, prípadne aj ako kvasiaren.
  
• Vlastná pivnica - je za predsienou a uskladnuje sa v nej víno. Dobrá pivnica musí mat urcité vlastnosti vyhovujúce uskladneniu vína. Sú to:
  • Teplota
    Pre biele vína je normálna teplota 8 až 10 °C, pre cervené 12 až 14 °C, teplota by mala byt stála, nekolísavá. V studenej pivnici je víno viac chránené pred chorobami, má aj menší výpar, ale horšie tu dokvasuje.
    
  • Vlhkost vzduchu
    Súvisí s teplotou a materiálom, z ktorého je pivnica vybudovaná. Vzduch má byt pomerne vlhký, priemerná vlhkost v pivnici by mala byt 70 až 80 %. V suchej pivnici sa víno velmi odparuje a rýchlo starne. Privelmi vlhká pivnica pôsobí nepriaznivo na víno, ešte viac však na zariadenie. Zmenou teploty nastáva zrážanie pár, sudy potom plesnivejú, obruce hrdzavejú, vzduch je tažký a potuchnutý. Vlhkost možno ciastocne regulovat vetraním. Okná a dvere majú byt upravené tak, aby sa dalo v pivnici kedykolvek vetrat.
    
  • Dlážka
    V menšej pivnici je obycajne z utlacenej hliny, prípadne v strede pivnice je pozdlž betónový chodník a pod sudmi hlina s pieskom. Takáto dlážka je vzdušná a pre zrenie vína vhodnejšia než betónová.
    
  • Cistota v pivnici
    Musí sa úzkostlivo udržovat, v priebehu roka sa odporúca pivnicu aspon 2-krát vysírit a raz za 3 až 4 roky vybielit vápnom. Nesmú v nej byt uskladnené zapáchajúce látky, ako napríklad kvasená kapusta, zemiaky, repa, petrolej a podobne.
    
  • Materiál
    Na budovanie pivnice je najlepšia tehla, kamen, menej vhodný je betón ^hore